janusha

mám dva telefóny. nie, nechválim sa, len popisujem situáciu.

na jednom vidno čas, keď je v kľudovom režime, na druhom nie. má čierny displej.

no a keďže ma už v sobotu upozornili, že dnes sa mení čas, s pocitom úžasnej nezabrzdenosti a pohotovosti som si na oboch telefónoch už večer o pol deviatej posunula hodinky o hodinu dozadu. celá happy, že aspoň raz som normálna ako iní ľudia.

v nedeľu chodíme na siedmu, takže vstávam o piatej. približne. telefón novší s čiernou obrazovkou používam ako budík.
vstanem, vytiahnem z kabelky druhý a sledujem si čas.

takže nastavila som si budík na 5:05 a išla som spať. v noci som sa niekoľkokrát zobudila, ako vždy, a po čase, keď som usúdila, že už asi môžem aj vstať, že už je 5:04, som odhrnula paplón, vypla budík a aby som nikoho nezobudila, odkráčala som z izby.

telefón som položila pod zrkadlo, a keďže na ňom nič nevidno, vytiahla som z kabelky ten druhý a ostala som v šoku.
6:07 !!!  

moje myšlienkové pochody:  "čo sa stalo? veď som ich nastavila obidva. preskočil naspäť? čo sa vlastne stalo?? alebo som jeden nastavila o 2 hodiny menej?? koľko je vlastne hodín??"

vbehla som do kuchyne, kukla na nástenné hodiny  7:08 !!!  "ci pána.. koľko tých hodín je???

predýchala som, urobila matematický priemer a vyšlo mi, že asi bude 6. a že už som mala byť v autobuse a nie v pyžame na chodbe pred zrkadlom.

a že môj nový telefón je inteligentný a prestavil si čas aj sám.

do práce ma odviezol manžel.

najviac sa mi páčilo, že jedna kolegyňa mi povedala, že večer volal druhej, nech mi pošle smsku, že sa mení čas, aby som neprišla o hodinu skôr  a ďalšia, že na mňa večer myslela, že či o tom viem, že.. aby som neprišla o hodinu skôr..

pekné, že na mňa myslia aj keď podľa toho pôsobím asi ako ...nazvime to zmätkár (nebudem si predsa nadávať, nie?)

ale aj tak by som ich všetkých prekvapila, keby ma nemal kto odviezť a ja by som prišla o hodinu neskôr :))