padáš
do tmavej diery
bezodnej
ospalej
bez úsvitu
strácaš sa
sám sebe
v útrobách života
samota kričí
na konci
vystiera ruky
láka ťa
poď
zúrivý kolotoč
túžob
a lásky
zmiešaný polnočným vínom
vytvára ilúziu
krehkú
ako koláče
do rána ustane
si opäť
sám
beznádej
27.02.2012 12:17:03
Komentáre
Januška
nádejou vystlaná
čím nižšie spodku
svetla pribúda
a nakoniec slnka lúč
vystreli
oči teplom zaslepí
a opäť si na Zemi..