janusha

dnes je vonku nejak divne. vlastne bolo. už je večer a už nevidno počasie.

v práci som pracovala usilovne, len mám pocit, že nejak mám také divné obdobie. človek sa snaží, snaží, chodí tam s radosťou... a ono vždy sa nájde niekto, kto mu ju pokazí. to tak býva.

a teraz, keď je nás menej ako inokedy, robíme viac a vôbec to nie je vidieť.

som unavená a rozčarovaná a mám pocit, že niekde je chyba.. vo mne.. asi mám priveľké očakávania..

myslím si, že keď som rada ja, tak sú aj tí ostatní, a ono tak celkom nie je.. heh

cestou domov som vystúpila z autobusu, aby som prestúpila na druhý, oprela som sa o zábradlie a pozerala som sa na vodu ako tečie a hučí. ani ten hukot nebolo dobre počuť.

rieka akoby odrážala moju náladu. bola studená, zelená, a tiekla si preč, občas sa zaperlila, ale vôbec mi nepriniesla očakávané upokojenie. ešte aj jej obrázky sú presne také ako dnešné počasie.



zamračená, prichádzajúca



zelená, odchádzajúca



studená, chladná, tečúca...