janusha

keď som išla domov z práce, pozerala som sa naproti na kopec a videla som ako lasery tvoria obrazce na budovách bane bankov. tak som si pomyslela, že ako je dobre tým, ktorí tam sú. počítam, že je vás tam dosť. a tak tichučko vám v kútiku srdca v dobrom závidím.

dnes som mala pocit, že niektorým ľuďom vyrezali jazyk. to, že sa nevedia pozdraviť, to chápem, ale ako mám vedieť, čo mám urobiť s vecou, ktorú mi len tak hodia predo mňa, bez slova, na to som ešte nedorástla. a to sa mám správať milo. niežeby mi to robilo nejaký problém, len dnes som akosi prišla do práce trošku nabrúsená. neviem prečo. nemôžem mať stále dobrú náladu, nie? ľuba to nazvala, že mám v sebe energiu. tak som to tak spracovala. akože premenila som nabrúsenie na energiu. a hneď som sa cítila lepšie. ale aj tak som sa zo začiatku usmievala tak nejak nasilu.

potom nám vytieklo pero a zamazali sme sa atramentom, tak som sa začala smiať, až mi slzy tiekli, lebo som si spomenula ako som raz farbila pečiatky a múdro som chytila fľaštičku farby za nezavretý vrchnáčik a samozrejme mi vypadla. neviete si predstaviť, aký rozstrek má taká farba na pečiatky. dva metre. všetko, úplne všetko sa ostriekalo a ja som mala tuš aj vo vlasoch :))

týmto záchvatom smiechu sa moja nálada dostala do rovnováhy a potom už mi bolo fajn.

teraz tu sedím a čítam a píšem a nechce sa mi ísť do postele. a už je pol jednej pomaly. zajtra mám voľno. jeden deň.
kúpim si niečo dobré na obed a budem len tak leňošiť a čítať.

peknú noc vám prajem :)