Keď som túto informáciu o požiari objavila v jednej knižke v kníhkupectve, tak ma úplne rozzimomriavkovala. A to sa nestáva často, aby ma niečo rozzimomriavkovalo. A keďže mi to trvalo dlho a moja fantazijnoromantická dušička si hneď všetko zase pospájala a podomýšľala, tak som si napísala narodeninovú básničku. Sama sebe. A čo??
TRENČÍN 11.júna ROKU PÁNA 1790
Ryby spia
Ohnivé kolesá
sa bezhlavo krútia
v súzvuku
hlaholu zvonov
lietajú iskry,
plamene požierajú
všetko,
čo bolo skryté
v nás
v biednej kuchyni
vykypí polievka,
odkotúľa sa uhlík,
snáď,
nevie nik
neskoro...
temnotou skaly
ožiarený hrad
blčí sťa
zapadajúce Slnko
panika, krik
a vresk
odvšadiaľ
spomienky na horúce
peklo nádeje
nočná hra
končí
spomienka..
31.03.2008 09:37:27
11.júna 1790 bol v Trenčíne taký silný požiar, že sa roztopili aj kostolné zvony...
Komentáre
Januško : Pekne napísané,
A vartáš varuje,
ľudia sa sbiehajú
hasiť by chceli,
no vody nemajú.
A tak ku tomu vlastne došlo. Ahoj :-)))
heh..
a čo Váh vám tam netečie? či práve vtedy vyschol??
Ja váham,
Teraz je už dobre. Už by som ani nikde od Váhu nešiel. Iba ak k Dunaju, ten tečie ďalej.