Strašidlá nebývajú ukryté pod posteľou. Ticho číhajú v kútoch. Bledé obláčiky strachu. Čakajú na svoju príležitosť. Čušia a trasú sa od nedočkavosti. Akonáhle povolíš ostražitosť, upadneš do snového polospánku, v nestráženej chvíli vyskočia svojím bledomodrým oparom a zaútočia na tvoju dušu.
Okamžite precitneš a tvoj ukradnutý spánok odletí niekam preč. Ďaleko od myšlienok a skrytých želaní. V hrudi sa ti usídli strach a tlačí ti na hrudnú kosť. Otvoríš oči a snažíš sa napínať zrak. Hľadáš belasosivé tiene vystupujúce z kútov, natŕčaš uši, či nezačuješ šramot, pričom vieš, že si sám...
Po chvíli, keď zapneš svetlo a prezrieš všetko dookola, pokiaľ nájdeš odvahu vyjsť z postele,tlkot tvojho srda sa ustáli v normáli. Prízraky v duši sa stratia a ty opäť upadneš do snového polospánku..
Komentáre
nebyvaju ani v kutoch ;)
:)
:)
janusha, lepšie než nechať strašidlá číhať v kútoch...
nehmotne
wyslužilec
niektoré zo strašidieľ
rusalka :)
janusha, ak chýba odvaha, záhodno hľadať spojenca :)
dobrá rada :)
..prevencia proti strašidlám :))
... spojenca nutno mať vždy poruke či ponohe :)
ono je to tak
a co ked
Janusha, preboha -