janusha

Človek by povedal, že dve rieky, ktoré sa do seba vlievajú, by mali mať sútok. Také to miesto, kde sa jedna vleje do druhej. Spoja sa v jednu.

Ale v nedeľu som zistila, že Hornád a Torysa nemajú. Jednoducho neexistuje.
Presvedčila som sa na vlastné oči. Sú po jednej a potom spolu. Sútok nikde.

Bolo krásne horúco a vlhko, počasie presne na minidovolenku. Tak sme sa vybrali. Dokonca sme sa pozreli na mapu, aj na google, aj všade kde sa dalo. Našli sme všetky cesty, cestičky, cyklotrasu,miesto, kde sa má zísť z cesty, všetko. Dokonca sme dospeli do štádia, že na výlet ideme autom, hoci peši by to bolo možno bližšie. A autom sa nedá skončiť výlet v krčme, čo je ďalší nedostatok.

Odviezli sme sa do Nižnej Myšle, zamierili k Hornádu, lebo, keď Hornádska ulica, určite vedie k rieke. Viedla.
A čo bolo úžasné, bol cez ňu most. Taký, o akom som si nemyslela, že môže byť niekde u nás. Drevený, so železným zábradlím, na šírku so šikmopoloženými podvalmi, ktoré sa nadvihujú, keď po nich ide auto a hrčia. Krásny, romantický most. A na počudovanie frekventovaný. Asi vedie cez pole(tá cesta) niekam, kde sa dá kúpať.Podľa oblečenia ľudí v autách a na bicykloch.

Zaparkovali sme pod cestou a hneď som našla spomínanú cyklotrasu, ktorá má ísť popri sútoku riek. Tak sme sa po nej pustili. Keďže bolo po daždi, boli mláky a krásne vlhký vzduch. Popri rieke medzi cestou kopa žihľavy a buriny, takže ja so svojou výškou som nevidela na vodu, ani nikde inde okrem cesty. Dýchať sa skoro nedalo a komáriky lietali a štípali.

Na radu otca mojich detí som sa patrične obula. Staré botasky, ktoré môžem zablatiť, lebo tam bude blato. Vyslovene mi to prikázal a on si zobral nové biele, lebo veď čo.

Zopár motorkárov sa prehnalo rovno cez kaluže, a ostriekalo všeto naokolo, takže sme sa obtierali o blato aj na kríkoch, keď sme obchádzali mláky.
Prešli sme asi 4 km, kým sme usúdili, že už je Hornád akýsi užší, že sme to prešvihli. Tak sme sa  vrátili.

Cez most som radšej prešla peši a počkala naňho na druhej strane. Zábradlie na jednom mieste je trochu prerazené a ja nerada padám z mosta.

Potom sme zvolili prístup z iního miesta. Odviezli sme sa trochu späť a našli inú odbočku. Tam sme prišli k Toryse. Tam som vodu aj videla, lebo tam nebola až taká tráva.
Išli sme po smere rieky, ale zase sme nikam nedošli.

Z toho usudzujem, že existuje Hornád, aj Torysa, aj Torysa v Hornáde, Ale neexistuje miesto ich spojenia. Len na mape, ktorú kreslil asi niekto, kto tam v živote nebol :)

Vynechávam moje pocity, keď som si vypočula, že nikdy neviem čo chcem a neviem sa ani do mapy pozrieť a... a že sa nemám smiať...

Nenechám si predsa pokaziť krásnu minidovolenku, nie?