janusha

bolo by načim niečo o trafených husiach. gágajú odušu. sedím si tu a čítam a bavím sa.  niekedy sa normálne čudujem, ako ľudia dokážu z obyčajnej srandy urobiť dobreže nie tragédiu.

teraz netočím len o blogu, aby ste si nemysleli, točím všeobecne. kraviny na kraviny. strašne dôležité veci, ktoré sú v podstate maličkosti. v práci, doma, všade. všetko je strašne dôležité a pritom nejde o nič. napríklad prázdnu fľašu od vody. stačí ju vyniesť, alebo postaviť ku košu a niekto ju vynesie. netreba sa hneď napaprčiť a rozčúliť a odobrať nevinným energiu.

viem, že trepem dve na tri, ale nechce sa mi rozmýšľať.

chcela by som vedieť, či niekto spomenie Michaela Kocába, keď už je plná telka spomienkových večerov

máme na stole veľmi dobré hrozno. zelené a sladké. už som zjedla asi polovicu. mňam.

ráno idem do práce v nohaviciach, lebo je zima, na obed je horúco, nosím si so sebou sukňu. viem, že to je divné, ale mám sa uvariť? podotýkam, že sukňa je mini ( pre prípad, že by to čítal autor včerajšieho blogu, ktorý ma nesmierne neviem čo.) neviem, či ma vytočil, to asi nie, lebo sa opakuje, ale ani nepobavil, lebo zábavný nebol. akurát ma donútil sa zamyslieť nad tým, čím bolo dotyčnému ublížené, keď v sebe skrýva toľko odporu a zloby. musí sa cítiť veľmi sám.
ale na zlo sa ťažko reaguje peknými myšlienkami. na to ľudstvo ešte nedozrelo. ani ja nie. akurát niekedy viem byť voči  negatívnym impulzom rezistentná. nepripúšťat si. obaliť sa bublinou.
ale aj tak sa vo mne niečo vzbúri. a hnevám sa.

to už nebolo o minisukniach :) niekam som odbočila ani neviem ako.

pekný večer vám prajem

a choďte na tú laserovú baňu sa pozrieť, ktorí môžete, lebo baňa Bankov je sama osebe úžasná. aj bez laserov. obrovská jama v kopci a ľudia o nej vôbec nevedia :)