janusha

beriem to ako odpoveď popísmenkovi, lebo do komentu sa mi to nezmestilo :)

lebo jeho dcérina vetrovka.

môj syn si od času, keď si uvedomil, že vie rozprávať, a že rečou môže vyjadriť svoje priania, zlosť a potreby neobliekol nič, čo má gombíky. nič. ani tričko.

a nohavice sme mu šili také, čo mali gumu namiesto zipsu. ešte aj z pyžamka som mu musela odpárať tie tri gombičky, čo malo pod krkom, aby bol ochotný si ho obliecť :)

keď sme skúmali, že prečo, tak povedal, že vždy si predstaví, že má tie gombíky v bruchu.

a keďže sme tolerantní rodičia, snažili sme sa mu vyjsť v ústrety. veď úchylka je úchylka :))

a okrem toho, keď si predstavím, ako ja neznášam blúzky na zapínanie, a ako by som si neobliekla niečo, čo nechcem, prečo by som ho mala nútiť, nie? hlavne, keď sú isté alternatívy..

a okrem toho má to svoje výhody. napríklad, keď som sa raz chcela dostať k počítaču, rozsypala som na klávesnicu gombíky a bolo. 

a aby ste si nemysleli, vekom už trochu dospel a v nutných prípadoch si košeľu oblečie. v nutných.

aj mince už chytí do ruky.. ale tiež len preto, lebo si uvedomuje ich hodnotu a nemá inú možnosť :)

takže, popísmenku, vetrovka je iba vetrovka... ja som musela nosiť vetrovkový kabát.. taký príšerný modrý, hrubý, a mala som pocit, že každý na mňa pozerá, aké som nemoderné strašidlo..

puberta sú ťažké časy..veru