janusha

nuž, bol u nás na návšteve môj bratranec Vovan. z Ostravy. viete, trošku starší bratranec, môj vzor v čase puberty, obdivovaný, uctievaný, iný... teraz už síce nie je až taký iný, ale viete, skrytý obdiv ostáva.

no a keďže sa patrí ukázať návšteve mesto, najlepšie sa to robí rovno zvrchu. tak ma nahovorili, Vovka a môj spolubývajúci, že vylezieme hore na vežu. na Dóm. váhala som, váhala, lebo minule ma boleli kolená, ale nakoniec som podľahla tušeniu krásnej vyhliadky, tak som do tej veže vliezla za nimi.

keby mi bolo vysvetlené, že schody veže stavali  zároveň s ňou a že sú ukotvené v stene a v nijakom prípade nemôžu zhrčať, tak by som mala o jeden strach menej..ale na to som prišla až dnes ráno doma

160schodov, kamenných vyšliapaných..to, že sú také vyšliapané ma ukľudňuje, lebo, keď doteraz nespadli, tak asi ani teraz nespadnú. 

vyliezli sme hore. a nastal pre moju ustráchanú dušičku ďalší problém. je pod tými drevenými doskami naozaj kamenná podlaha? ako to mám zistiť? alebo sa to podo mnou prepadne?

ináč výhľad bol krásny na všetky strany, ako vždy, len nad Maďarskom bolo trochu zahmlene, ale ináč fasa. občas som cúvla dozadu k stene, ale odvážila som sa aj pozrieť sa rovno dolu.

no a keď som zostupovala, tak neviem ako som celú váhu dávala na ľavú nohu a poschodie pred koncom mi začínala prestávať fungovať, ale presvedčila som ju, že ešte treba vydržať.

zišli sme dole a cestou sme si dali čokoládu a kávu v čokoládovni. kávu už nerobia asi tri mesiace, tie špeciálne druhy, a čokoládu mali len horkú, ale to nevadí, aj tak bola fajn.

podotýkam, že moja ľavá noha občas vypovedala poslušnosť. nebolela, len nefungovala, ale ustála som to.

poobede sa mala začať prezentácia  cyklistov na bikemaratón, v bicyklovom obchode na Južnej triede.. začalo popŕchať.. cestou cez cestu na križovatke, som nezbadala, že je červená, tak som sa musela vrátiť asi dva kroky. noha na chvíľu akoby nebola, ale toto som ešte ustála. potom sa rozpršalo celkom veľmi, tak som sa asi päť metrov pred obchodom chcela rozbehnúť, nech ma nezleje tesne pred cieľom, ale rozbehla som sa len jednou nohou, druhá nič..tak som sa rozpleštila rovno do kaluže..na kolená..ako malé decko..aj kolená mám ako malé decko :))

bicyklistov sme odprezentovali, aj na Jahodnej sme boli v sobotu, aj tam sme prezentovali, bola mi zima, lebo fúkal vietor, mraky krásne veľmi rýchlo leteli nad kopcami, celý čas som na ne pozerala.. kúpila som si čaj s rumom a zistila som, že mi celý týždeň bolo zle asi z absťáku, lebo toto bolo presne to, čo moje telo potrebovalo :)

potom sme mali guláš a nápoje ..a hojdala som sa na hojdačke a šmýkala som sa so synovčekom na šmýkalke. lebo som strašne chcela.. dala som si na hlavu kapucňu a hovorila som si, že snáď ma nikto nevidí, a keď tak , tak že možno si myslí, že to je nejaké poväčšie dieťa.

šmýkalky sú fasa..


toto je dôvod prečo som nebola tam, kde som mohla byť..bratranec a bikemaratón..myslím, že dôvody ospravedlniteľné :)

mám svalovku na prednom ľavom stehennom svale..ešte furt