janusha

    Včera nám došli hodinky. Také stolové stojančekové. Sú v takej sklenenej skrinke, ktorá je vlastne z umelej hmoty, ako som sklamane zistila. A pod ciferníkom sa otáčajú štyri zlaté guličky. O tých som nepredpokladala, že by boli zlaté, až taká blbá nie som. Zaujímavé je, že sa otáčajú doprava dva a pol guľky a potom doľava dva a pol guľky. Taký divný interval..heh.
   
No a včera prestali ísť, lebo im došla baterka. Chystala som sa do obchodu a tak mi bolo povedané: "Kúp pivo a jednu baterku. Kúp jednu, lebo tá druhá sa aj tak stratí."   
    Samozrejme, ako vždy, som kúpila všetko, čo som chcela aj nechcela a potom som chodila po obchode a rozmýšľala, že čo som to mala ešte ...
    Tak som si spomenula, že mak. Ale pre ten som musela ísť do druhého obchodu, lebo 60,- Sk za mak nedám.
    Aj s makom som sa vrátila domov, stále s takým neurčitým pocitom, že niečo som chcela.
   
    Podotýkam, že pivo som nekúpila naschvál.
   
    Asi o pol siedmej som prišla na to, že čas sa nehýbe a stále sú iba štyri hodiny a na počítači je 18:37. Som brzda. Viem.
To si ani nemusím uvedomovať.
    A teraz , kedykoľvek sa pozriem na hodiny, až ma zatrasie, lebo nejaká dobrá duša ich otočila naopak, tvárou k stene. Takže ma ovalí mozadzný zadok hodinového strojčeka. Fuj. Neskutočne nepríjemný pocit. idem ich otočiť späť, nech sú zase radšej štyri hodiny.   
    .
..otočila som a nie sú štyri, ale nejakým zázrakom dvanásť aj minúta :)

pekný deň :)