janusha

predvčerom som dvakrát prejavila odvahu.

mala som voľno, ujo Vlado tiež akúsi dovolenku, tak sme vliezli do auta, keďže nám tu nechodia električky a nechali sme sa viesť cestou.

pôvodne sme chceli ísť na Bankov, ale autíčko nás vyviezlo na Podhradovú a do kavečianskeho lesa. v lese bolo fajn, teplučko, tak som chvíľku ľutovala, že som ešte doma vymenila už oblečenú sukničku za rifle, ale v podstate ma to hneď prešlo.

nikto mi neuverí, že sme cestou na hrad zablúdili, že???

išli sme po chodníku zvieratiek drevených, hladkali jazvece a veveričky, aj krokodíl sa našiel a potom zrazu sa cesta zmenila na tenký chodníček a museli sme sa vrátiť.

s naším hradom to je také divné. treba veriť detským snom a potom sa splnia, keď budete dobrí.

keď som bola malá, tak mi starý otec rozprával o tom, že sme mali hrad, ale že ho zbúrali..a tak. potom, keď som chodila do školy, jednej, druhej, tretej, tak sa mi snažili nahovoriť, že žiadny hrad neexistoval, že povesti a blablabla.

a keď som vyrástla, tak zrazu hrad existuje a dokonca, že jeden z najväčších..

takže moja prvá odvaha: vyliezla som na vežu, aj keď sa knísala vo vetre!! knísala. bolo to cítiť hore, keď som sa oprela o stolík s mapou.

výhľad skoro dokonalý, len zahmlené bolo v diaľke, takže Lysá stráž bola len obrys a do Maďarska nebolo tiež vidno. škoda.  ináč hore bola riadna kosa a vietor.

a potom ujo Vlado, že poďme na bobovú dráhu. tam sa moje je vzpriečilo, že nie, že sa bojím, že spadnem z kopca, odtrhne sa lanko, vysypem sa v zákrute a podobné hovadiny. tak išiel sám.

btw, boli tam takí malí chlapci, ktorí si to svišťali jedna radosť. a ja stále , že nie.

zašli sme do čajovne a ujo, ktorému som hen, nedávno predala suroviny, mi z nich urobil kávu so šľahačkou.

potom zvíťazilo moje zvedavé ja a povedalo, že teda, dobre, vyskúšam.

JE TO FASA!!!   kebyže to nestojí eurá, tak sa spúšťam doteraz. :)

a v ZOOlogickej všetky zvieratká spinkali a boli zalezené v tieni a dikobraz sa na mňa ani neprišiel pozrieť.

len kozičky ušli za plot